Aj pri striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa možno rodiča zaviazať vyživovacou povinnosťou

Novela zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z. z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Ide o pomerne prelomový spôsob starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode. Striedavá osobná starostlivosť je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu (napríklad 2 týždne či mesiac u matky a takú istú alebo inú dobu následne u otca). Zákon teda presne neurčuje dĺžku doby, počas ktorej by malo byť dieťa u každého z rodičov a jej určenie ponecháva na úvahe súdu.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine: ,,Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa."

,,Striedavá starostlivosť má zabezpečovať dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukovať traumatizáciu detí po rozchode rodičov, prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady." (Rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 29.10.2014, sp. zn. 24CoP/82/2014)

,,Samotný nesúhlas jedného z rodičov so striedavou starostlivosťou, prípadne neschopnosť rodičov spolu komunikovať ohľadne podstatných vecí týkajúcich sa maloletého dieťaťa nie sú okolnosťami, ktoré by samy osebe vylučovali vhodnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti." (Rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 30.08.2013, sp. zn. 7CoP/169/2013)

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine: ,,Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje." 

Pri tomto inštitúte rodinného práva teda súd môže rozhodnúť, že rodič, popri povinnosti zabezpečovať starostlivosť o dieťa, ktoré je mu zverené do striedavej osobnej starostlivosti, je zároveň povinný platiť druhému rodičovi na toto dieťa výživné.

Uvedenou problematikou sa zaoberal Krajský súd Trenčín v rozsudku zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19CoP/72/2014, v ktorom konštatoval: ,,Novela Zákona o rodine, vykonaná zákonom č. 217/2010 Z. z., zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti (§ 24 Zákona o rodine). V súvislosti s týmto novým inštitútom bol do § 62 Zákona o rodine vložený nový odsek 6, podľa ktorého, ak je mal. dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Neurčenie výživného by podľa odôvodnenia tejto právnej úpravy malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov otca a matky a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti oboch rodičov v rámci striedavej starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké, alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli samy rodičia. Pri rozhodovaní musí akceptovať minimálnu výšku výživného a prihliadnuť na dobu, počas ktorej je dieťa v osobnej starostlivosti povinného rodiča."

Z uvedeného vyplýva, že názor rodičov, ktorí sa domnievajú, že po nariadení striedavej osobnej starostlivosti bude za každých okolností každý z nich uhrádzať iba výdavky dieťaťa v čase, keď sa bude nachádzať v jeho starostlivosti, nemusí platiť bezvýhradne.