Zrušenie manželstva rozvodom neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat vzťahov medzi manželmi, ale musí ísť o kvalifikovaný rozvrat 

Podľa § 22 Zákona o rodine: ,,K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch."

,,Rozvod manželstva je podľa slovenského rodinného práva jediná prípustná forma zániku manželstva počas života oboch manželov. Zánik manželstva nastane dňom, keď rozsudok o rozvode manželstva nadobudne právoplatnosť. Predstavuje úplné zrušenie manželstva konštitutívnym rozhodnutím súdu v konaní iniciovanom niektorým z manželov. Na rozvod manželstva neexistuje právny nárok. Slovenské rodinné právo nepozná tzv. absolútne dôvody rozvodu, v prípade ktorých súd musí manželstvo rozviesť. Je výlučne na posúdení súdu, či sú splnené hmotno-právne dôvody, ktoré zákon ustanovuje pre rozvod manželstva. Modelovou jednoduchosťou je slovenská právna úprava rozvodu výnimočná v celosvetovom meradle. Odôvodnenosť rozvodu, ako ju vyžaduje ustanovenie § 22 Zákona o rodine, sa opiera o dva hmotno-právne dôvody dané v § 23 ods. 1 Zákona o rodine." (Rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 28.02.2013, sp. zn. 8CoP/390/2012)

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine: ,,Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia."

,,V citovanom ustanovení § 23 ZoR uvádza všeobecnú hmotnoprávnu podmienku rozvodu manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a zároveň neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia." (Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 28.08.2013, sp. zn. 7Co/272/2013)

,,Pri posudzovaní podmienok pre prípadný rozvod manželstva podľa Zákona o rodine súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, ako aj mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytnúť si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Intenzitu narušenia a rozvratu treba skúmať aj z hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Tým sa zdôrazňuje objektivita hodnotenia dôsledkov narušenia vzťahov medzi manželmi a vážneho rozvratu manželstva. V každom prípade je potrebné skúmať, aký vplyv majú tieto okolnosti na možnosť plnenia spoločenského účelu manželstva, ako aj na obnovenie manželského spolužitia. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia rozvratu vzťahov medzi manželmi (vážne narušenie a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi). Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia (prípadne sa nemôžu riadiť) vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovení §§ 18 - 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat vzťahov medzi manželmi, musí ísť o kvalifikovaný rozvrat, pričom záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu.Kvalifikácia tohto rozvratu sa ďalej posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat prejavuje v plnení spoločenského účelu manželstva."(Rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 08.10.2014, sp. zn. 25CoP/41/2014)

,,Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva." (Rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 01.03.2016, sp. zn. 9CoP/1/2016)

Zároveň poukazujem na Rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 29.11.2016, sp. zn, 20Co/385/2015, podľa ktorého: ,,Jednostranný záujem manželky o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám o sebe dôvodom, aby súd nútil manžela zotrvať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie."