Právo ručiteľa odoprieť plnenie z ručiteľského záväzku 

Ručenie je právny vzťah medzi veriteľom a treťou osobou (ručiteľom), ktorého obsah tvorí záväzok ručiteľa, t. j. osoby odlišnej od dlžníka, uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka: ,,Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník."

,,Pokiaľ ide o ručiteľský záväzok v zmysle § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomne vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Charakteristickým znakom ručenia je, že ručiteľova povinnosť vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti je akcesorickej povahy. Ručením možno zabezpečiť len takú pohľadávku, ktorá v čase uzavretia ručiteľského záväzku už existuje. Pohľadávka musí byť určitá čo do výšky a čo do jej trvania. Pre obsah ručiteľského záväzku je zásadne rozhodujúci obsah hlavného záväzku, i keď nemusí ísť o totožnosť. Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník. Ručenie sa môže týkať aj len časti pohľadávky. Povinnosť ručiteľa vo vzťahu k povinnosti dlžníka má podpornú povahu, kým povinnosť hlavného dlžníka má prednostnú povahu. Ručením možno zabezpečiť každú pohľadávku s peňažným plnením." (Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 13.12.2011, sp. zn. 3Cb/62/2010)

Z účelu ručenia teda vyplýva, že jeho predmetom býva najčastejšie záväzok zaplatiť peňažný dlh, pričom záväzkový právny vzťah z ručenia môže existovať iba popri hlavnom záväzkovom právnom vzťahu (veriteľ - dlžník) a preto má povahu vedľajšieho právneho vzťahu. Z tejto jeho povahy vyplýva, že ručiteľský záväzok možno prevziať iba vo výške záväzku dlžníka.

Podľa § 549 Občianskeho zákonníka: ,,Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník."

Z citovaného ust. § 549 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak veriteľ zavinil, že jeho pohľadávku dlžník nemôže uspokojiť, má ručiteľ právo odoprieť plnenie, ktoré mu vyplýva z ručiteľského záväzku. Zavinenie veriteľa pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávky voči dlžníkovi môže spočívať napríklad v tom, že veriteľ bezdôvodne odkladal vymáhanie splatnej pohľadávky napriek tomu, že dlžník bol schopný dlh splniť riadne a včas, alebo že mu za tohto stavu zbytočne poskytol odklad plnenia, a v dôsledku toho dlžník nemôže uspokojiť pohľadávku.

K oprávneniu ručiteľa odoprieť plnenie, ktoré mu vyplýva z ručiteľského záväzku sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 26.06.2008, sp. zn. 4 M Cdo 7/2008, v ktorom zaujal nasledovný právny názor:

,,Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník (§ 549 Občianskeho zákonníka). Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka zakladá právo ručiteľa odoprieť plnenie z ručiteľského záväzku, t.j. povinnosť splniť dlh namiesto dlžníka. Predpokladom vzniku tohto práva je zavinené konanie alebo opomenutie veriteľa, ktoré je v príčinnej súvislosti so skutočnosťou, že jeho pohľadávka nemôže byť dlžníkom celkom alebo z časti uspokojená. Zavinenie veriteľa pri uplatnení a vymáhaní pohľadávky môže spočívať napr. v tom, že bez vážneho dôvodu odďaľoval vymáhanie splatnej pohľadávky to nielen v zmysle jej uplatnenia žalobou v základnom konaní, ale prípadne aj po vzniku exekučného titulu (teda po jej prisúdení právoplatným a vykonateľným rozhodnutím), alebo bez súhlasu ručiteľa poskytol dlžníkovi zbytočný odklad splnenia dlhu. Tým, že veriteľ zavinil, že nemôže svoju pohľadávku vymôcť proti dlžníkovi, nestráca automaticky nárok voči ručiteľovi. Záleží totiž na ručiteľovi, či využije svoje právo odoprieť plnenie. Odopretie plnenia ručiteľom, ak sú pre takéto konanie splnené zákonné podmienky, je právnym úkonom ručiteľa, pretože sú s ním nepochybne spojené právne dôsledky, ktoré sa v praktickej rovine prejavujú zamietnutím žaloby proti ručiteľovi, prípadne nemožnosťou exekučne vymáhať pohľadávku z ručiteľského záväzkového vzťahu, resp. pokračovať v už začatej exekúcii proti ručiteľovi. I keď zákon výslovne neupravuje právne dôsledky (účinky) tohto právneho úkonu, podľa názoru dovolacieho súdu účinné odopretie plnenia ručiteľom v zmysle § 549 Občianskeho zákonníka má za následok zánik jeho ručiteľského záväzku. Ak ručiteľ svoje právo odoprieť plnenie využije, zaniká jeho povinnosť z ručiteľského záväzku, teda zaniká i tejto povinnosti zodpovedajúce právo veriteľa na plnenie z ručiteľského záväzku. Keďže pre tento právny úkon nie je stanovená žiadna forma, možno ho urobiť písomne alebo ústne a to nielen pred žalobným uplatnením pohľadávky veriteľom, ale aj po jej uplatnení v základnom konaní (napr. protinávrhom o určenie zániku práva alebo námietkou vo forme obrany proti žalobe), prípadne aj v exekučnom konaní, predmetom ktorého je vymáhanie pohľadávky proti ručiteľovi. K zániku ručiteľského záväzku dochádza okamihom dôjdenia prejavu vôle ručiteľa o odopretí plnenia veriteľovi. Tento účinok môže nastať i doručením žaloby veriteľovi, predmetom, ktorej je určenie zániku práva z ručiteľského záväzku, pokiaľ je v nej tento prejav vôle ručiteľa obsiahnutý. Pretože zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ani z iného právneho predpisu nevyplýva časové obmedzenie na uplatnenie práva na odopretie plnenia, môže tak ručiteľ urobiť (ako vyplýva už z uvedeného) kedykoľvek po vzniku tohto práva, najneskôr však do zániku pohľadávky zabezpečenej ručením."